Keď som bola malá, často v mojej útlej hlavičke behali myšlienky o smrti. Nie, že by som bola tak prudko intelektuálne dieťa, len som proste veľa uvažovala a to mi zostalo dodnes. Hovorí sa o nej ako o prirodzenej súčasti života. No ja som nebola a stále nie som zmierená s touto súčasťou a už vôbec pre mňa nie je prirodzená. Obdivujem a závidim ľudom, ktorí sa s tým dokážu bezproblémovo vysporiadať, žijú bezstarostne a nemyslia na to. Ja na smrť musím myslieť každý deň, mám pred ňou rešpekt, modlím sa aby mi nezobrala ľudí, ktorých zbožňujem a mám rada.
Už som spomínala, že ako dieťa ma trápili tieto pocity beznádeje a konečnosti. Najhoršie boli noci a okamihy, keď som išla zaspávať. Neznášala som tmu, potrebovala som aspoň jemné svetielko, ktoré vo mne evokovalo malinkú nádej na večný život. Pravdaže vtedy som si to takto hlbšie neuvedomovala, proste som mala strach z tmy. V jeden večer som sa rovnako našla v posteli s mnohými myšlienkami, moju hlavičku zasiahli otázniky s hlavným menovateľom > smrť. Tieto otázniky prudko udierali do mojej mysle a ja som sa nevedela brániť inak ako plačom. Už som neplakala pre nejaký bezvýznamný dôvod ako keď som si zaumienila dosiahnuť nejaké svoje malé detské víťazstvo alebo som si chcela vyžiadať pozornosť dospelých. Plakala som najúprimnejšie ako som mohla, moje slzy boli plné strachu z nepoznaného. Nechcela som, aby ma niekto počul, ale plač bol neovládateľný a steny malého bytu tenké. Prišla ku mne mamka, objímajúc ma tou najsilnejšou, teda materinskou láskou sa ma snažila utešiť a zistiť príčinu môjho žiaľu. Nedokázala som rozprávať a ani som nechcela, len viem, že som zo seba dostala vetu:" Mami, ja nechcem zomriet!". Nie som si istá, či sa vtedy nezaleskli aj oči mojej mamky, ale pre moju zhoršenú viditeľnosť to neviem potvrdiť. Spomínam si však, že ma neprestala silno objímať a pošepla mi vetu, ktorú si opakujem vždy keď ma opäť niekedy pohltia myšlienky na smrť. Tá veta je v názve článku a každý ju môže pochopiť svojim spôsobom, no všetkým Vám želám, aby práve to vaše pochopenie bolo tým správnym, prinášajúcim svetlo a nádej do vašich životov..
Komentáre