mômone

Názov článku je mierne zavádzajúci, nakoľko s písaním len začínam. Vyjadruje však môj momentálny najvnútornejší pocit. Rezignácia, strata motivácie, bezmyšlienkovitosť, beznádej...Nie, nasledujúce slová nebudú plné tmavých a depresívnych myšlienok, to nechcem. Teda minimálne sa o to pokúsim.

Zistila som, že čím viac sa človek snaží o dobro, tým viac ho ľudia začnú upodozrievať, že to dobro je vykonštruované, neprirodzené a falošné, snažiace sa u ľudí vzbudiť čo najlepší dojem. Proti tomuto sa veľmi ťažko bojuje, pretože už len samotný boj by znamenal nejaký spôsob bránenia sa, a tým by mohol vyvolať u druhej strany pocit pravdy. Keď tieto obvinenia prídu zo strany človeka, ktorého máte radi, najskôr sa snažíte nepripúšťať si to, potom váhate nad tým, či to náhodou nie je pravda a v krajnom prípade ste ochotný si to priznať /z lásky/ a nakoniec s trpkosťou zistíte, že ste sa vlastne poriadne nepoznali. Brániť sa teda nebudem, hrdo si dovolím tvrdiť, že to nepotrebujem a pritom ja nie som zrovna tvor prekypujúci sebavedomím. Chcem byť dobrá, je pre mna prirodzené byť dobrou a dobré veci robím pre dobro samotné. Ale aj tak mi to nedá a kladiem si otázku: načo sa mám v živote snažiť byť dobrým človekom, keď moje dobro je spochybňované?!